Veľký a Malý Richňavský tajch

Povodie: Hron

 

Pôvodne bola na ich mieste jedna veľká Richňavská nádrž, najväčšia v celom revíri, neskôr však pre problémy s tesnosťou hrádze bola rozdelená na dve nádrže. Aj po ich rozdelení je naďalej Veľká Richňava najväčšou a najhlbšou nádržou v Štiavnických vrchoch.

 

Projekt je z roku 1736 a pochádza od J.T.Brinna. K vlastnej stavbe sa však pristúpilo až o dva roky neskôr pod vedením Samuela Mikovínyho, ktorý projekt prepracoval.

V rokoch 1738 – 1740 sa začala stavať jedna veľká nádrž s hrádzou dlhou na korune viac ako 750 metrov, vysokou takmer 24 metrov v tvare nepravidelného široko roztiahnutého véčka, s uhlom otočeným k návodnému svahu. Taká veľká nádrž si vyžadovala náležitý počet pracovníkov, v najväčšom stavebnom ruchu tu pracovalo viac ako 5200 robotníkov. Už pri  stavbe sa však začali ukazovať problémy s tesnosťou hrádze v oblasti jej zalomenia kvôli priepustnému podložiu. Problém sa pokúsili stavitelia vyriešiť jej zosilnením, avšak bez výraznejšieho úspechu. Preto Samuel Mikovíny projekt opäť prepracoval a návodnú stranu nádrže predelil ďalšou hrádzou 190 metrov dlhou,ktorá sa s hlavnou  spájala v problémovém netesnej oblasti. Tým vznikla dvojica nádrží.  Problémy s tesnosťou sa však nikdy nepodarilo úspešne vyriešiť  aj napriek viacerým neskorším pokusom, a tento „čierny Peter“ zostal na Malej Richňavskej nádrži, ktorá sa pri podobnej rozlohe ako Velká Richňava  už nikdy pre netesnosti v dne nedala napustiť doplna.

Po rozdelení sa Malá Richňava dopĺňala vodou z veľkej nádrže prepustom v priečnej hrádzi. Zberné jarky a vodné štolne, ktoré privádzali vodu z Hodrušskej strany hôr a Richňavskej doliny sa začali stavať roku 1741. V roku 1747 bol napúšťací a vypúšťací  systém jarkov a štolní dokončený. Hradze a ostatné príslušenstvo bolo v priebehu  neskorších dôb viackrát opravované.

Zaujímavé je, že voda z Richňavských nádrží patriacich do Pohronia sa vypúšťala do Poiplia prostredníctvom vodnej štôlne, ktorá vedie popod spoločnú hrádzu a dno Richňavských nádrží a prevádza vodu pod horským hrebeňom k jazeru Veľká Vindšachta.  Vzhľadom na to, že Richňavské nádrže majú dná položené podstatne vyššie ako Vindšachtovné nádrže, prevádzala sa voda aj pri ich úplnom naplnení ďalšou štôlňou. Používalo sa tiež jednoduché  odrazenie vôd Kopanického a Dolného hodrušského jarku do tajchu Bakomi.A tak voda  zachytená a „uskladnená“ na Pohroní  hnala stupy a mlyny v Poiplí. Systém funguje dodnes.

Velké Richňavské jazero funguje okrem doby hájenia ako rybársky revír s režimom „chyť a pusť“ a v letnom čase najma na rekreáciu – kúpanie a člnkovanie.

 

Parametre:

Veľký Richňavský tajchMalý Richňavský tajch
Nadmorská výška 725 m.n.m 725 m.n.m.
Objem 960 000 m3 553 000 m3
Dĺžka koruny hrádze 569 m 189 m
Šírka koruny hrádze max. 25 m 6 m
Výška hrádze od terénu 23 m 17 m
Maximálna hĺbka 21 m 14 m

 

 

 

 

 

Dĺžka prívodných (zberných) jarkov pre oba tajchy: 18 47O m, z toho štôlne 349 m

Dĺžka štôlní na prevod vody k Bakomi tajchu spolu: 1 280 m