Je zaujímavé, že Dolný hodrušský tajch vznikol ako reakcia na sťažnosti hodrušských ťažiarov na to, že nemajú dostatok pohonnej vody pre svoje zariadenia po vybudovaní Horného hodrušského jarku, ktorý im „kradol“ vodu pre Vindšachtovné tajchy. Pôvodným zámerom bolo len zvýšiť hrádzu starého Horného hodrušského tajchu a tým zvýšiť jeho kapacitu, čím dvorská komora poverila Samuela Mikovínyho. Pri obhliadke Horného tajchu 7.6.1743 presvedčil Mikovínyho sprevádzajúci mladý adjunkt banského inšpektora Matej Zipser , že postaviť nižšie nový väčší tajch bude lacnejšie, kvalitnejšie a rýchlejšie. Mikovínymu sa návrh zapáčil a spracoval projekt. O vážnosti dôvery S. Mikovínyho a sile jeho odbornosti svedčí fakt, že s prácami na príprave stavby hrádze sa začalo ešte v tom istom mesiaci bez predbežného schválenia stavby komorským grófom Mitrovským.
 |  |  |
 |  |
Ďalšou zaujímavosťou je to, že na stavbe hrádze pracovalo sústavne cca 200 – 250 robotníkov, z toho bola často až polovica žien. V zime sa nepracovalo, vozil sa len materiál. V júli 1744 bola hrádza vysoká 14 metrov, práce sa kvôli financiám zastavili a preto výška nedosiahla pôvodne projektovanú úroveň 20 metrov. Hrádzu nadstavili o 9 metrov až v roku 1786. Zároveň však zhavarovalo vypúšťacie zariadenie a hrozilo, že novo nadstavená hrádza sa kvôli množstvu vody pretrhne. Vypúšťacie zariadenie tej doby si možno predstaviť ako veľký štupeľ na vani, pre istotu však zdvojený. Začiatkom decembra sa pokazilo ovládanie aj druhého štupľa. Našťastie 4. Januára sa podarilo tajch odštupľovať banskému správcovi J. Lillovi, vodu vypustiť a výpust opraviť. Hrádza Dolného Hodrušského tajchu mala vždy sklon podsadať v strede, preto bola viackrát v priebehu storočí opravovaná a spevňovaná. Jedným spevnením päty vzdušného svahu v roku 1824 vznikla plošina, na ktorej je dnes volejbalové ihrisko pod hrádzou.
V roku 1960 došlo pri povodni opäť k porušeniu bezpečnostného prepadu a vypúšťacieho zariadenia, tentoraz sa však nedalo zavrieť a tak všetka voda vytiekla. V tomto roku sa pristúpilo k jeho generálnej oprave. Ako píše Hlavný banský merač závodu Bane Rozália v Hlavnej banskej knihe závodu p. Weiss – citujeme: „Ventilové vodiace tyče boli opravené, aj drevené stolice. Pritom bahno zmylo ventil a voda pri povodni sa začala prelievať cez hrádzu a túto začalo vymývať. Len vďaka tomu, že voda už nepribúdala vydržala hrádza a nedošlo ku katastrofe, ktorá by mala katastrofálne následky pre Hodrušskú dolinu, domy aj ľudí.
Potom závod dal hrádzu zrekonštruovať zvýšením v strede o 1 m, čo bolo iste spôsobené posadnutím hrádze. Vnútorná strana hrádze bola vyložená kameňmi asi 10 m pásom. Túto prácu vykonávali Vodné Stavby Žilina. Zväčša v zime a veľmi neodborne. Prepad z rybníka bol vybudovaný vľavo železobetónový a krytí, práca bola prevedená dobre s dostatočným profilom v prípade povodní tvorí vodopád o výške 43 m. Práce boli dokončené v roku 1966.“
Hrádza bola zatiaľ naposledy v strede zvyšovaná v roku 2008. V účasnosti je tajch v rekonštrukcii, voda je vypustená.
Parametre:
| Nadmorská výška | 528m.n.m |
| Objem | 641 000 m3 |
| Vodná plocha | 4,33 ha |
| Dĺžka koruny hrádze | 199 m |
| Šírka koruny hrádze max. | 5,7 m |
| Výška hrádze od terénu | 22 m |
| Maximálna hĺbka | 21 m |
Dĺžka prívodných (zberných) jarkov : Tajch mal krátky zberný jarok zachytávajúci potôčiky z bočných doliniek smerom k Rabensteinu, tento je dnes prebudovaný na chodník k autobusovej zastávke a je dlhý cca 700 m
Dĺžka náhonných jarkov : K stupám Rabenstein cca 500 m , druhý k stupe Horného hodrušského banského závodu cez Barenleuten v dĺžke cca 1500 m
