Evička
Povodie: Ipeľ
Nechcem čitateľov tohto webu nijako zmiasť, ale s postupom času, ako boli tajchy stavané v Piargskej doline (podľa toho KOĽKO tajchov v tejto sústave bolo a aká bola ich POLOHA voči ostatným tajchom) mal tento tajch aj nasledovné mená : najprv Horná Vindšachta, potom Stredná Vindšachta, následne aj Malá Vindšachta.
My sa budeme držať jeho súčasného ženského mena.
Tajch patrí medzi Piargske vodné nádrže, je druhým najstarším tajchom tejto skupiny. Starším bol len ešte nižšie položený a dnes už zaniknutý Spodný Vindšachtský tajch - dnešný Suchý tajch, ktorý bol postavený v roku 1628. Tajch Evička začali stavať o 10 rokov neskôr, v roku 1638. Obe nádrže boli rezervoárom energie pre kedysi veľmi slávnu a bohatú baňu Hornú Bieber štôlňu, nazývanú aj Matka Všetkých baní. Mimochodom, práve v tejto bani bol v roku 1629 odskúšaný prvý zdokumentovaný banský odstrel na svete, ktorý odštartoval technologickú revolúciu v oblasti razenia a dobývania v baniach na celej dovtedy známej Zemi.
V roku 1999 bola Slovenským Vodohospodárskym podnikom Banská Štiavnica vykonaná generálna oprava hrádze, dnového výpustu a bol vybudovaný nový bezpečnostný prepad vody.
Tajch Evička slúži rovnako ako Vindšachtský tajch na rekreačné účely turistom, chatárom a miestnemu obyvateľstvu.
Parametre:
| Nadmorská výška | 663 m.n.m |
| Objem | 211 600 m3 |
| Dĺžka koruny hrádze | 165 m |
| Šírka koruny hrádze max. | 12,5 m |
| Výška hrádze od terénu | 11,4 m |
| Maximálna hĺbka | 10 m |
Dlžka prívodných (zberných) jarkov: Priamo do Evičky privádzajú vody Collorédsky (podľa komorského grófa Colloreda, nemá nič spoločné s Amerikou) a Horný Jarok v dĺžke 2400 metrov, z toho je viac ako polovica dĺžky vedená vo vodných štolniach. Spádovo je však Evička prepojená s Richnavskými nádržami, Vindšachtou, Bakomi, a teda aj s Pohroním.
Náhonné jarky: Od dnového výpustu bola voda odvádzaná v dĺžke viac ako kilometer na ľavú stranu Piargskej doliny k niekoľkým premývacím závodom v miestach s najväčšou koncentráciou baní pod Piargom. Premývacie stupy spracovávali „jalovinu“ zo starých šácht a štolní, z ktorej sa touto technológiou ešte dalo získať menšie množstvo zlata a striebra. Zároveň však odpadovým jalovým pieskom úplne zaplnili už viackrát spomínaný Suchý tajch, ktorý v tomto dosledku zanikol.





