Evička

Povodie: Ipeľ

Nechcem čitateľov tohto webu nijako zmiasť, ale s postupom času, ako boli tajchy stavané v Piargskej doline (podľa toho KOĽKO tajchov v tejto sústave bolo a aká bola ich POLOHA voči ostatným tajchom) mal tento tajch aj nasledovné mená : najprv  Horná Vindšachta, potom Stredná Vindšachta, následne aj Malá Vindšachta.
My sa budeme držať jeho súčasného ženského mena.
Tajch patrí medzi Piargske vodné nádrže, je druhým najstarším tajchom tejto skupiny. Starším bol len ešte nižšie položený a dnes už zaniknutý Spodný Vindšachtský tajch  – dnešný Suchý tajch, ktorý bol postavený v roku 1628. Tajch Evička  začali stavať  o 10 rokov neskôr, v roku 1638. Obe nádrže boli rezervoárom energie pre kedysi veľmi slávnu a bohatú baňu Hornú Bieber štôlňu, nazývanú aj Matka Všetkých baní. Mimochodom, práve v tejto bani bol v roku 1629 odskúšaný prvý zdokumentovaný banský odstrel na svete, ktorý odštartoval  technologickú revolúciu v oblasti razenia a dobývania v baniach na celej dovtedy známej Zemi.

Projektant pôvodného tajchu nie je známy, rovnako ako dátum dokončenia stavby pôvodnej hrádze. Podľa záznamov boli už v roku 1700 pod vedením M.K.Hella  opravovaná a zvyšovaná hrádza tohto tajchu spolu s hrádzou hore uvedeného Spodného/Suchého tajchu.  Na jeseň 1714 predložil Matej Kornel Hell opäť projekt jej ďalšieho zvýšenia, tento bol realizovaný o dva roky –  medzitým sa Kornel Hell venoval stavbe tajchu Veľká Vindšachta. Hrádza tajchu Evička mala po dokončení zvyšovania v roku 1718 problém s prepúšťaním vody (tento problém malo viacero tajchov rôznych obdobiach) . V priebehu nasledujúcich desiatich rokov sa o opravy pokúšal Hellov spolupracovník, nadaný Samuel Mikovíny, ale ani jemu sa veľmi nedarilo. Vzhľadom na polohu Evičky – nad Evičkou zadržiaval oveľa väčší objem vody Veľký Vindšachtský tajch a pod Evičkou uniknutú vodu chytal nižší Dolný/Suchý (vtedy ešte suchý nebol) tajch, opravy Evičky po roku 1729 takmer ustali. Robili sa len drobné úpravy ako vyrovnávanie podsadnutých  častí koruny hrádze a opravy výpustného systému.
V roku 1999 bola Slovenským Vodohospodárskym podnikom Banská Štiavnica vykonaná generálna oprava hrádze, dnového výpustu a bol vybudovaný nový bezpečnostný prepad vody.
Tajch Evička slúži rovnako ako Vindšachtský tajch na rekreačné účely turistom, chatárom a miestnemu obyvateľstvu.

Parametre:

Dlžka prívodných (zberných) jarkov:  Priamo do Evičky privádzajú vody Collorédsky (podľa komorského grófa Colloreda, nemá nič spoločné s Amerikou) a Horný Jarok v dĺžke 2400 metrov, z toho je viac ako polovica dĺžky vedená vo vodných štôlniach. Spádovo je však Evička prepojená s Richňavskými nádržami, Vindšachtou, Bakomi, a teda aj s Pohroním.
Náhonné jarky: Od dnového výpustu bola voda odvádzaná v dĺžke viac ako kilometer na ľavú stranu Piargskej doliny k niekoľkým premývacím závodom v miestach s najväčšou koncentráciou baní pod Piargom. Premývacie stupy spracovávali „jalovinu“ zo starých šácht a štolní, z ktorej sa touto technológiou ešte dalo získať menšie množstvo zlata a striebra. Zároveň však odpadovým jalovým pieskom úplne zaplnili už viackrát spomínaný Suchý tajch, ktorý v tomto dôsledku zanikol.