Hornohodrušský banský závod

Bane na žilníku Všechsvätých a Východnej žile sú známe najmenej 700 rokov, je to jeden z najstarších banských závodov v revíri.
Dnes sa v jeho areáli nachádza skanzen Prostredná štôlňa (Všechsvätých), ktorého sprístupnené podzemie je možné navštíviť po predchádzajúcom dohovore na telefónnom čísle 045 6844 603.
Spomína sa už v roku 1378 ako fungujúca baňa, na závode sa ťažili zlatostrieborné rudy do konca 50 rokov 20. storočia. Súčasťou bane je dolný Prekop k šachte Lill, prostredná štôlňa Všechsvätých a Nitovaný železný most na vyvážanie jaloviny prechádzajúci ponad cestu z roku 1930. Je zachovaná časť pôvodných prevádzkových budov a zvyšky stupovej úpravne.
Hornohodrušský banský závod je zapísaný ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Horný  Hodrušský banský závod patrí k najstarším zachovalým banským závodom v celom Štiavnicko – Hodrušsko – Vyhnianskom revíri.
Ťažba v tejto rudnej oblasti pôvodne patrila viacerým ťažiarstvam, ktoré sa neskôr spájali, prípadne po krachoch ich bane pripadli iným ťažiarstvam.  Stará Baňa Všetkých svätých (Alt Allerheiligen schacht) je dnes zložená zo starších ťažiarstiev ako Klingsputten, Flache Putten, Altrad Schacht, Neuradschacht. V roku 1378 je prvá písomná zmienka o bani Flache Putten - o rozvinutosti baníctva už v tomto období nepriamo svedčí písomný údaj o predaji huty v Hodruši ako aj priznanie štatútu v roku 1494 dedičnej štôlni Handel Hodritsch prechádzajúcej pod týmto banským poľom. Ďalšie zmienky nachádzame v roku 1514 o ťažiarstve Altradschacht, Klingsputten. Z vtedajších významných kuksárov teda podielnikov (alebo v dnešnom ponímaní „akcionárov“) treba spomenúť Barboru Roesselovu, Pavla Rubigalla. V roku 1566 prerazila dedičná štôlňa Handel Hodritsch do dobývok Altradschacht(Bergfest) – 1200 m od ústia. V  roku 1571 existuje ďalšia písomná zmienka o ťažiarstvach Altradschacht a Neuradschacht, koncom 16. storočia prechádza baňa do vlastníctva Eráru, teda cisára.
V roku 1760 v obnovovanom prekope Drei Männer bola nájdená múmia baníka s letopočtom 1520 v sediacej polohe „neznámeho oblečenia a dlhou bradou“ ktorá sa však veľmi rýchlo rozpadla na prach. Dňa 23 Júla roku 1764 dielami závodu Starovšechsvätých fárali korunní princovia Leopold a Jozef - pri príležitosti ich návštevy bola spísaná Zlatá kniha banícka. V 18. storočí pri závode stáli 4 stupy (teda úpravne na spracovanie rúd do podoby vhodnej pre huty), v 19. storočí bola prebudovaná staršia vodná stupa Horného závodu na modernú parnú, ktorú dokonca osvetľovali elektrické žiarovky živené prúdom od malej vodnej elektrárne. Stupa pracovala až do začiatku 20. storočia.
Baňa  Starovšechsvätých (od polovice 19 stor. nazývaná Ó mindszent tárna, čo maďarsky znamená to isté) s prestávkami spôsobenými vojnami, prívalmi vôd a nepokojmi prakticky kontinuálne ťažila zlato-strieborné rudy až do konca 50. rokov 20. storočia. Počas SNP sa v priestoroch bane schovávali odbojári a civilné obyvateľstvo.
Koncom 50. rokov 20. storočia bola ťažba zastavená, nakoľko pracujúci proletári nepotrebovali kapitalistický prežitok – drahé kovy. Zároveň treba povedať, že ľahko prístupné zásoby boli už v tom čase vyrúbané.
V roku 1974 bol závod zlikvidovaný v zmysle Banského zákona, Hodrušská dedičná štôlňa sa však využíva na dopravu zlatých rúd z bane Rozália dodnes. Podzemie Prostrednej štôlne Všechsvätých je v súčasnosti využívané a adaptované na  muzeálne účely, nakoľko nad jej krásou a zachovalosťou aj po stovkách rokoch sa nadchýnajú banskí odborníci už niekoľko storočí. Hovorí sa o nej ako o 700 ročnej učebnici vývoja podzemného baníctva.
Povrchové  objekty banského závodu z 18. až 19. storočia sú v súčasnosti citlivo adaptované na penzión.
V okolí Horného Hodrušského banského závodu sa zachovali nasledovné bansko-technické pamiatky:

  • Nitovaný most z 30. rokov 20. storočia vyrobený v železiarni v Hronci, slúžil na vyvážanie jaloviny ponad štátnu cestu Žarnovica – Banská Štiavnica na jalovú haldu za a nad potokom.
  • Vodná štôlňa vedúca Hodrušský potok popod pomerne rozsiahlu jalovinovú haldu.
  • Portály dolnej dopravnej štôlne Riesen (prekop k šachte Lill), strednej vtokovej štôlne šachty Lill, a Prostrednej štôlne Všetkých svätých.
  • Samotná šachta Lill hlboká 207 metrov, z ktorej pochádza pýcha Štiavnického banského múzea v prírode – pravdepodobne jediný zachovaný funkčný vodostĺpcový ťažný stroj v Európe
  • Lillský vodný prívodný jarok od Dolného Hodrušského tajchu
  • Prívodný jarok k stupe od Pivovarského potoka doliny Letschergrund
  • Z tzv. Hornej stupy sa zachovali dobre čitateľné obvodové múry.