Klopačka

Je to druhá najstaršia dochovaná svetská budova v Hodruši, jedna z piatich dochovaných banských klopačiek na Slovensku (Štiavnica, Špania Dolina, Kremnica a Solivar pri Prešove).
Bola postavená po roku 1521 ako súčasť systému varovania obyvateľstva pred vojenským a tureckým nebezpečenstvom, zároveň bola časomerným zariadením – klopaním na drevenú dosku sa dávali časové signály, varovné signály pri pohybe vojenských oddielov ako aj signály v prípade požiaru. Hodruša síce bola 1000 rokov súčasťou kráľovského banského mesta Štiavnice, ale nesmela mať vlastné opevnenie jadra obce, preto v súčinnosti so strážou na Wachhause a ohňovým signálnym systémom od Kopaníc bola aspoň takto včas varovaná a obyvatelia mohli ujsť do hôr alebo sa uchýliť do opevnených kostolov. Okrem vyššie uvedených funkcií Klopačka svojím klopaním zvolávala baníkov do práce. Zrýchľujúca frekvencia klopania nútila baníkov zrýchliť krok, aby stihli “onštald” – spoločné modlitby pred sfáraním do bane.

Vo veži klopačky je od roku 1797 nainštalovaný dodnes funkčný  hodinový stroj majstra R. Reupricha zakúpený a osadený s pomocou pána Jozefa Sentzü a richtára Emericha Tlačila. Ciferník má len jednu ručičku ukazujúcu hodiny, ktoré majú dva ciferníky a každú hodinu odbijú počet hodín na zvon. V priľahlom dome býval klopačkár ktorý sa staral o čas, signály a držal hliadky v časoch nebezpečenstva.
Prečo sa klepe na dosku a nie napríklad zvoní na zvon? Jednak klopanie na dosku je prastarý banícky zvyk pochádzajúce ešte z čias byzantských kláštorov, jednak je ho v celej doline výrazne počuť, ale nešíri sa tak ďaleko ako zvonenie, takže nepriateľ nezistí, že je prezradený.
V lete počas chalupárskej sezóny sa ešte z veže klopačky klepe pre udržiavanie tradícii, baníci sa so zvukmi klopania dodnes pochovávajú.
Stavba je národnou kultúrnou pamiatkou. Vstup do budovy klopačky je možný v sobotu a nedeľu od 14:00 hod.