Ottergrund

Povodie: Ipeľ

Tento tajch  patrí do skupiny malých tajchov, má však jedno prvenstvo: je najvyššie položeným tajchom v Štiavnických vrchoch (801 m.n.m.).  Veľkosť a poloha tajchu sú spravidla v priamej úmere: čím je tajch vyššie, tým má menšie povodie (plocha z ktorej môže zbierať zrážky) a teda aj menšiu veľkosť. Aj konfigurácia terénu je vo väčších výškach  nepriaznivejšia: hlbšie zarezané doliny sa vyskytujú najmä v nižších polohách.
Tajch Ottergrund (z nemčiny „Vydria dolinka“) bol vybudovaný spolu s tajchom Červená Studňa ako energetický zdroj pre pomerne vzdialené šachty v okolí  starého jazera Klinger postaveného M.K.Hellom v roku 1760 (pozri Tajch Klinger) . Tieto šachty sú však pomerne vysoko v teréne a ich bližšie okolie je silne poddolované, takže s výnimkou tajchu Klinger sa v žiadnej  bližšej dolinke  tajch vybudovať nemohol. Tajch Ottergrund bol tiež zdrojom pohonnej vody pre vtedy významnú baňu štôlne Schmidtenrinn (Šmintorín) v údolí pod jeho hrádzou, ale aj pre šachtu Weiden nad jazerom Klinger. Možno je to až priveľa úloh pre taký malý tajch…

Tajch bol stavaný od roku 1751 pod vedením  banského merača  J.T. Brinna, ktorý je aj jeho pravdepodobným projektantom. V neskorej jeseni tohože roku bolo pravdepodobne dielo aj dokončené. Už v roku 1755 bolo povolené budovanie zberných jarkov pre tento tajch, preto že prirodzené zberné územie zrážkovej vody nepostačovalo. Už od spustenia do prevádzky slúžil tento neveľký tajch aj ako zdroj pitnej vody pre mesto, s prípadným využitím ako požiarna nádrž . Tajch mal problém s únikom vody, nie však cez hrádzu, ale popraskanou horninou pod nádržou samotnou, čo bolo riešené v roku 1778. Po vybudovaní nového tajchu Klinger stratil tajch Ottergrund opodstatnenie ako zdroj vody pre pohon banských strojov, ale jeho význam ako zdroja pitnej vody pre mesto zostal až do začiatkov využívania vôd jazera Rozgrund na rovnaký účel. Napríklad v roku 1896 sa spomína Ottergrund ako zdroj vody pre budovy Kammerhofu. Aj z týchto dôvodov je tajch Ottergrund pomerne dobre zachovaný do dnešných čias. Tajch bol nedávno zrekonštruovaný, má vybudovaný bezpečnostný prepad. Jeho zberné jarky sa však zachovali len ako turistický chodník.

Parametre:

Dĺžka prívodných (zberných) jarkov: Tajšík mal krátke zberné jarky po svahoch Paradajzu na obe strany hrádze v dĺžke cca. 500m
Dĺžka náhonných(odvodných) jarkov: Vodu bolo možné vypúšťať buď do náhonného jarku šachty Weiden, alebo nižšieho Klingerštolnianskeho severovýchodného zberného jarku (pozri Klinger), alebo údolím k štolni Schmidtenrinn. Pôvodný náhonný jarok k šachte Weiden v dĺžke 800 m sa zachoval už len vo fragmentoch.