Veľká Vodárenská

Z územného pohľadu patria Veľký a Malý Vodárenský tajch spolu s tajchom Červená Studňa medzi centrálne Štiavnické tajchy a to pre svoju polohu priamo  nad stredovekým  jadrom mesta v doline nad námestím Svätej Trojice. Rozlohou patria skor medzi menšie tajchy, ktorých objem nepresahuje 100 000 kubíkov vody. Ich veľkosť zároveň nepriamo svedčí o ich veku, aj keď toto pravidlo neplatí úplne univerzálne. Vodárenské tajchy sú však skutočne aspoň podľa písomných záznamov vobec najstaršími tajchami v Štiavnických vrchoch – v roku 1500 sa spomína jeden tajch, v roku 1551  a 1598 už dvojica tajchov – ostatné staré tajchy (Holle, Horný Hodrušský, Teplopotocký, Suchý a Evička tajch) sa písomne spomínajú až v prvej alebo druhej polovici nasledujúceho storočia. Aj z tohoto dovodu nie je známy projektant ani staviteľ oboch tajchov. Dá sa však predpokladať, že iniciátormi projektu boli bohatí ťažiari z mesta, ktorí si takúto investíciu mohli dovoliť.

Názvy tajchov síce svedčia o tom že po stáročia slúžili ako rezervoáry pitnej vody pre mesto, ale povodný účel zadržania zrážkových vod bol rovnaký ako pri všetkých mladších tajchoch – na pohon vodočerpacích strojov a ťažných strojov pre baníctvo. V roku 1627 bolo zapísané, že voda z nádrže pod Starým hradom sa vedie dreveným potrubím k čerpaciemu kolesu s kývavým pákovým prevodom. Pod starým hradom sa však nemyslí dnešný Starý zámok, ale ešte staršia stavba, dnes zvaná Staré mesto na vrchu Glanzenberg.
Veľký Vodárenský tajch je zároveň zatiaľ jediným tajchom, ktorého havária mala smrteľné následky. Zavčas rána 22.januára v roku 1633 sa  hrádza tajchu pretrhla a vletela do historického centra pod ním. Tri domy sa úplne zrútili, mnoho domov bolo poškodených, dvory a pivnice boli zanesené bahnom. Zahynulo celkom 5 ľudí. Hrádzu však ešte v tom istom roku opravili a spojazdnili aj čerpacie zariadenie, ktoré voda poháňala. Jeho voda však už od roku 1651 slúžila aj ako rezerva pre prípad požiaru mesta – požiare v tej dobe nebývali nijakou zvláštnosťou. V júni 1725 sa hrádza opäť pretrhla a znovu sposobila v meste veľké škody. Po  vlne výstavby ostatných vodných nádrží v 18. storočí už nádrž od roku 1752 slúžila len ako zdroj pitnej a požiarnej vody pre mesto. V 20. storočí tento účel prebral tajch Rozgrund. Malý Vodárenský tajch  mal popri Veľkom len pomocnú funkciu ako dodatkový zdroj vody bez potreby navyšovania hrádze Veľkého tajchu.
Oba tajchy sú známe aj tým, že majú vody tyrkysovomodro sfarbené. Toto sa všeobecne pripisuje údajnému obsahu síranov medi vo vode, ktoré sa majú uvoľňovať  z okolitých starých banských háld. Som však mienky, že obsah takého množstva síranov, ktorý by bol schopný  sfarbiť vodu tajchov by zároveň sposobil nepitnosť až jedovatosť vod tajchov. Pritom je známe, že v oboch tajchoch sú ryby. Na druhej strane je tiež známe, že vysokomineralizované vody, ako sú napríklad v opálových  baniach v Červenici pri Dubníku, nie sú tyrkysové, ale krištáľovo priehľadné…. Farbu vody majú ‘na svedomí’ skor jemne rozptýlené ílovité čiastočky vo vode, ktoré sa neusadzujú a sposobujú tento zaujímavý, oku lahodiaci jav. Efekt je v jarných mesiacoch po topení snehu známy aj z ostatných tajchov v tejto oblasti.
Veľký vodárenský tajch bol zrekonštruovaný začiatkom 90.tich rokov uplynulého storočia,  Malý na rekonštrukciu ešte čaká. Veľký Vodárenský tajch je  v súčasnosti využívaný na rekreačné účely.